Oficiálna stránka klubu


Vitajte na stránke Klubu Chow Chow

Jedna krásna antická rozprávka hovorí o tom, že pokým Boh maľoval nebo namodro, sledoval ho pes čau – čau, ktorý oblizol kvapky, ktoré dopadali na jeho jazyk.

Ako viete, každá rozprávka ukrýva v sebe trochu pravdy, ale táto má v sebe dve pravdivé informácie: po prvé, toto plemeno má skutočne modrý jazyk a po druhé, jeho pôvod sa začal Božím výtvorom! Nech je skutočnosť  akákoľvek jedno je isté -  čau – čau je jedinečné plemeno – nepodobá sa žiadnej inej rase.

Nezaráža Vás táto nezávislosť prírody? Alebo jeho modrý jazyk? Alebo ako chodí? A čo jeho zdržanlivosť?

Čau – čau je rozhodne odlišný od akéhokoľvek iného psieho plemena. Nespráva sa ako žiadny iný pes. Loví, ale nie tak, ako typický lovecký pes. Je to sčasti strážny pes, ale zas nie ako typický ochranca. Je to pes spoločník, ale opäť nie taký, akých bežne poznáme. Žerie to, čo ostatné psy, ale s veľkou obozretnosťou.

Na začiatku 19. storočia bol tento pes prvýkrát darovaný do londýnskej ZOO ako polodivý pes. Ale v roku 1880  bol prvýkrát zapísaný na výstavu psov a o desaťročie neskôr Kennel Klub uznal toto plemeno. V roku 1895, keď bol založený prvý Anglický Klub Čau – Čau   a položili sa základy štandardu tohto plemena. Je uznávaný ako najstaršie plemeno na svete, datuje sa od 11. storočia v Číne.

Odvtedy ubehlo veľa času a čau - čau sa začal objavovať na obaloch rôznych výrobkov . To trvá až dodnes. Jeho roztomilú tvár môžeme vidieť aj na obaloch čajov, cigariet, na hracích kartách, pohľadniciach, obálkach a známkach. Je to znak celosvetovej popularity tohto plemena. Je obľúbené všade, aj napriek svojim zvláštnostiam.

Psa čau-čau nikdy nedonútite poslúchnuť na slovo, nedonútite ho splniť príkaz fyzických trestom alebo za nejakú odmenu, či už v podobe hračky alebo jedla. Psy tohto plemena komunikujú so svojím pánom na partnerskej úrovni, teda ako so seberovným a túto vlastnosť nie je ochotný tolerovať každý chovateľ psov. Za akceptovanie  tohto prístupu sa Vám odmení dôstojnou prezentáciou a noblesou, ktorá oslňuje na každej výstave, či prechádzke. Tam kde sa čau-čau objaví púta pozornosť, každý zatúži pohladiť si takého krásneho plyšáka a on to dovoľuje len „vyvoleným“. Výrazné pokriky detí – „aha   ide levík, medveď“ a podobne hovoria za všetko

Čau-čau patrí medzi tzv. primitívne plemená. Neznamená to však, že je to zviera ktoré sa nedá absolútne vychovať, len do veľkej miery uvažuje samostatne, no svojho majiteľa, ak je vedený správne rešpektuje v plnej miere.

Psy tohto plemena sú dnes využívané v niektorých štátoch Európy napríklad ako záchranárske psy, čo si vyžaduje značnú disciplínu týchto zvierat, preto nie je pravdou, že by ich nebolo možné správne vychovať. Pri jeho výchove je potrebné zamerať sa hlavne na oblasť jeho socializácie.

Myslíme si, že je potrebné poukázať na problém, z ktorého pramení to, prečo sa takéto útoky psov opakujú. Roky sužuje organizovanú kynologickú verejnosť oblasť chovu tzv. psov bez preukazu pôvodu. Práve z tejto činnosti pochádza najviac psov, ktoré spôsobujú tragédie. Takéto psy, hoci vykazujú fyziologické znaky plemena, sú v prevažnej miere potomkovia zvierat, ktoré boli pre nejakú vážnu genetickú či psychickú vadu vyradené z chovu, no ich majiteľ ich ďalej nezodpovedne rozmnožuje a tým rozširuje rady zvierat, ktoré svojim majiteľom spôsobujú viac zármutku ako radosti, ako je tomu zrejme aj v tomto prípade.

Je načase, aby si aj laická verejnosť uvedomila, že tak, ako nie je možné mať auto bez technického preukazu by malo byť samozrejmé mať psa, pokiaľ máme nejaké vysnívané plemeno práve s preukazom pôvodu, lebo len to je záruka zdravého a vyrovnaného šteňata, z ktorého môžeme vychovať svojím zodpovedným prístupom zdravého a socializovaného psa.

Psov bez preukazu pôvodu sú predsa plné útulku, stačí si len vybrať veľkosť, farbu či pohlavie.

Slovenský klub priateľov a chovateľov psov plemena čau-čau